V Komore

Autor: Michal Karvay | 6.10.2020 o 13:47 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  56x

 

Zlomený kráčam po strmom svahu, 

srdce som zanechal na tvojom prahu.

Môžeš nim preletieť nad Kaukazom,

jeho ranný štebot ukončiť mrazom. 

Sprejovať graffiti na fádne múry,

ked bude divoké, začne sa búriť. 

Vsadiť ho na nulu do rulety,

vkusne nim zaodieť holé vety. 

Čitať ho ked budeš cestovať vlakom,

si mojou dúhou aj ponurým mrakom.

 

V srdcovej komore mám vystavený,

portrét len jedinej pôvabnej ženy.

 

Ovzduším nesie sa borovíc vôňa,

srdce mi odpadlo do tvojho lona.

Tušom vyplnené potichu drieme,

môžeš ho zasadiť do černozeme.

Surovo odhodiť do líščej nory,

len ona vie čo ma tak urputne morí.

Bude ti vankúšom, dekou i lampou,

môžeš ho zavariť, popíjať slamkou.

Hrať na ňom balady ako na lutne,

ked po dni daždivom bude ti smutne. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?